Za volantom Tatry 813: Stretnutie s človekom, ktorý z Ráztoky robí najlepší offroad na Slovensku

Od Slovakia Ringu do kabíny vojenskej legendy

Igor je inštruktor, ktorý vás bude sprevádzať na jazde – a rozhodne nie je typ, ktorý sedí doma. Roky jazdil na motorkách po pretekárskych okruhoch a Slovakia Ring bol jeho druhým domovom. Potom prišla korona. Závodná sezóna sa zastavila, tribúny ostali prázdne.

„Nákladné autá ma fascinovali celý život. Počas vojenskej služby som jazdil na Tatre a práve tú si mnohí z tých čias pamätajú. Raz som si povedal, že si jednu kúpim. Kamarátom som oznámil, že idú do toho so mnou, a bolo rozhodnuté.“ Slovo dalo slovo, spojila sa partia kamarátov a kúpili Tatru od chlapíka z Čiech. Nasledoval rok tvrdej driny v dielni. Výsledok? Kompletne prerobená, plne vodeodolná zelená „žabka" s ochrannými rámami a krytmi, ktorá dnes svedomito vymetá popredné priečky na stredoeurópskych súťažiach.

Rok práce, sedliacky rozum a súčiastky na mieru z Banskej Bystrice

Sú zohraná partia. Jeden opravuje osobné autá – hovoria mu mechanik zabiják, druhý predstavuje hrubú silu a je šofér, tretí je inžinier, ktorý vie všetko, štvrtý zvarí čokoľvek, čo mu príde pod ruku, piaty je družstevník – šofér. Každý štvrtok majú svoju „brigádu“ – stretávajú sa v dielni a pracujú na stroji. Nie z povinnosti, ale z lásky k tomuto 13-tonovému kolosu.

„Ideme na to sedliackym rozumom. Rozoberieme to a prídeme na to, ako to funguje. Čo treba, to si sami zvaríme a upravíme. Bežná údržba sa robí raz za rok, ale len materiál vás vyjde na nejakých 3 000 €. Teraz v zime sme napríklad kompletne zhadzovali predné dve nápravy. Potrebovali sme niečo špeciálne upraviť a súčiastky nám musel vyrobiť na mieru pán z Banskej Bystrice podľa starých kusov a katalógov. Len tieto dve nápravy ich stáli okolo 12 000 €, nehovoriac o čase, ktorý sme tomu venovali."

A čo moderná elektronika? Igor sa len usmeje. „Je tam absolútne minimum elektroniky. Všetko je čisto mechanické a dokonale spracované. To, ako sa tá náprava láme a kopíruje terén... To je proste parádna a nesmrteľná konštrukcia."

Čo je to vlastne truck trial?

Keď sme sa pýtali na súťaže, Igorove oči sa rozžiarili. „Truck trial je disciplína, kde obrovské nákladné špeciály prekonávajú presne vymedzené prekážky v teréne – v lomoch, lesoch, húštinách. Brány sú od seba vzdialené 2,90 metra. Cieľom je prejsť čo najpresnejšie, s čo najmenej trestnými bodmi. Dotyk brány? 10 bodov. Zlomenie? 40. Neprejdenie? 80. Čím menej bodov, tým lepšie. Na každých pretekoch je zhruba 40 áut rozdelených do kategórií, naša kategória má asi 20 súťažiacich. Celé to prebieha asi takto: v piatok prídu komisári a skontrolujú každé auto od základov – hrúbku ochranných rámov, helmy, handsfree sady, až po vodotesnosť. Dokonca preveria aj to, či z vozidla neuniká olej. Ak neprejdete kontrolou, nejazdíte.

V sobotu ráno sa losuje poradie a sekcie – nikto dopredu nevie, aké prekážky ho čakajú. Spolujazdec má 5 minút na pozretie trate a následne naplánuje postup prejazdu jednotlivých bránok. Každá sekcia trvá 12 až 14 minút, za deň stihneme päť až šesť sekcií. Ak auto zapadne alebo sa nepohne viac ako tri minúty, rozhodca vás odpíska, dostávate 80 trestných bodov a z trate vás vytiahne ťažká technika. Keď sa auto pokazí, máte hodinu na opravu. Ak to nestihnete, vylúčia vás. Ale v depe si všetci pomáhajú – sú to dobrí ľudia," hovorí Igor s úsmevom. A myslí to vážne – hoci ide o sekundy a tvrdý boj, komunita trucktrialistov drží spolu. Súper vám bez váhania požičia náradie aj ruky.

Výsledky, ktoré hovoria za všetko

S touto mašinou by chcela partia absolvovať 6 až 8 pretekov ročne po strednej Európe. Celé to vyzerá ako expedícia – naložia Tatru na príves, vytiahnu karavan a vyrazia na cestu dlhú aj 800 kilometrov do nejakého lomu či lesa. A výsledky? Minulý rok obsadili dvakrát 4., raz 6. a 2. miesto. Tento rok sa im podarilo umiestniť na 3. mieste. Zatiaľ jazdia po Česku a Slovensku, no ich sen je Francúzsko.

Na pretekoch býva bežne 2 000 až 5 000 divákov. Organizátori to robia ako rodinné podujatie – stánky, skákacie hrady pre deti, atmosféra festivalu. „Je to pre každého – pre rodiny, kamarátov, vojnových pamätníkov. Proste pre každého."

Čo pocítite, keď sami sadnete za volant

Keď sme sa vyškriabali do kabíny – a vyškriabali je správne slovo, lebo výstup do tejto mašiny je sám osebe malé dobrodružstvo – zmenilo sa niečo vo vnímaní priestoru. Vidíte svet z výšky, cítite pod sebou hmotu, ktorá nepotrebuje asfalt. Ozve sa vzduchom chladený 12-valec s dvomi turbami. A idete. Prvý svah nás prekvapil. 51 percent sklonu nie je číslo, kým ho neprežijete na vlastnej koži. Bočný náklon 50 percent je moment, kedy mozog na chvíľu prestane riešiť čokoľvek iné. „Treba to prísť vyskúšať. Tá prejazdnosť je neskutočná – a hlavne je to bezpečné, lebo celé je to znížené," hovorí Igor každému, kto váha.